História obce » Historický úvod

Archeologické nálezy, ktoré sa realizovali na území obce v 19. a 20. storočí, dokazujú prítomnosť človeka už v mladšej dobe kamennej. Strategickú polohu na starej obchodnej ceste z Liptova do Spiša predstavovali pahorky Bašta, Velínok a Varta. Pri stavbe Košicko – bohumínskej železnice a neskôr pri výstavbe diaľnice odkryli archeológovia pomerne rozsiahly komplex obranných opevnení z 1. storočia pred naším letopočtom. Tento obranný systém je jedinečný svojho druhu na Slovensku. Odkrytá bola i staršia osada zo staršej doby železnej. Najstaršou kultúrou na území obce tak bol ľud lužickej kultúry. Po zániku osady na vrchu Varta vznikol neskôr stredoveký hrádok s dominantnou vežou, ktorý pretrval až do 16. storočia. Podľa týchto údajov je možné s istotou tvrdiť, že obnovené hradisko sa na prelome 13. a 14. storočia stalo sídlom predkov rodu, ktorí neskôr začali používať predikát vtedajšieho názvu hradiska de Tornallia /z Turne – z veže/.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1331, kde sa Podtureň spomína ako osada Tornalia. V tomto roku dal Alexander z Podturne spolu s bratom Pavlom zo Svätého Petra postaviť kostol, či skôr rodinnú kaplnku. V roku 1360 kráľ Ľudovít I. potvrdil vlastníctvo majetkov pre Alexandrových synov Mikuláša a Štefana. Od polovice 15. storočia sa Podtureň spomína ako Tornallia alebo Pothornya. Obec bola založená na zvykovom práve, najvyššie postavenie v obecnej rade mal vesník, neskôr richtár. Ten mal i obmedzenú súdnu právomoc.

V stredoveku sa obyvatelia obce živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka alebo strážnou službou. Okrem poddaných a želiarov žilo v obci i niekoľko zemianskych rodín. Obdobie 15. – 17. storočia je poznačené častými súdnymi spormi o pôdu a majetky medzi zemanmi. K najvýznamnejším zemianskym rodom obce patrili Podturňanskí.

Majetky Podturňanských sa okrem Podturne nachádzali vo Vavrišove, Liptovskom Petre, Jamníku a Jakubovanoch. Andrej Podturňanský (1533 - 1579) začal stavať renesančnú kúriu. V polovici 18. storočia bola prestavaná v barokovom štýle Šimonom Podturňanským. Stavbu a jej okolie doplnil o veľký anglický park s okrasnými drevinami. Pavol Podturňanský (1573 - 1628) postavil ďalší kaštieľ, nachádzajúci sa oproti dnešnému obecnému úradu nazývaný Pálovské. Kaštieľ Vranovo dal postaviť okolo roku 1845 Jozef Podturňanský (1782 - 1854). Je to neoklasicistická budova s pôdorysom v tvare "L". Na čelnej fasáde je budova vo vchodovej časti ozdobená stĺporadím podopierajúcim tympanón, typickú architektonickú zložku klasicistickej architektúry.

Po vydaní tereziánskeho urbáru sa postavenie roľníkov v obi zhoršilo. Svedčia o tom početné sťažnosti urbárnikov, ktorí neboli schopní niesť ťažké daňové bremeno. Navyše poddaní si nemohli privyrábať drevorubačstvom či pltníctvom, keďže obec nevlastnila rozsiahle lesné komplexy a ich situáciu zhoršovali i prírodné katastrofy /záplavy, neúroda, suchá/.

V roku 1871 bola obec napojená na železničnú sieť, keď bola v decembri otvorená prevádzka na Košicko – bohumínskej železnici v úseku Žilina – Poprad. Začiatkom 20. storočia prebehla v Liptovskej župe zbierka na výstavbu zvonice v Podturni. V roku 1908 bola murovaná jednopodlažná zvonica dokončená. Zvon bol počas I. svetovej vojny zrekvirovaný. Nové zvony boli potom zakúpené až v r. 1922 – 1924. Hoci prvá svetová vojna obec priamo nezasiahla., na jej bojiskách padlo i 9 mužov z Podturne.

Po vzniku ČSR dochádza v Podturni k ďalšiemu rozvoju obce. V roku 1919 je otvorená škola. Bohatý kultúrny a spolkový život medzivojnovej ČSR neobišiel ani Podtureň. V obci vznikol Čitateľský spolok, ochotnícke divadlo, ženský spolok Slovenskej evanjelickej jednoty a organizácia dorastu Československého červeného kríža. V roku 1938 sa začalo so stavbou jubilejného kultúrneho domu.

Vznik slovenského štátu v marci 1939 neprijali všetci obyvatelia obce s nadšením. Už v prvých rokoch vznikla ilegálna protifašistická skupina /A. Báthory, J. Forgáč Mihok, P. Juráš, J. Macek/. Odmietavý postoj zaujala i mládež organizovaná v Čitateľskom spolku. Politické perzekúcie a arizácia sa nevyhla ani obyvateľom Podturne, čím ešte viac narastal odpor k ľudáckemu režimu. Obyvatelia obce sa aktívne zapojili aj do Slovenského národného povstania. V auguste 1944 tu vznikol revolučný národný výbor /predseda O. Jariabek/. Na povstaleckých frontoch a v horách bojovalo 39 občanov obce. Podtureň bola oslobodená 31. januára 1945 československými a sovietskymi vojskami.

Povojnové obdobie sa v obci nieslo v duchu obnovy a modernizácie, ako i skvalitňovania životnej úrovne. V roku 1949 získala obec telefónne spojenie a rozhlas. V roku 1950 sa uskutočnil pokus o založenie JRD, avšak to začalo fungovať až od roku 1952. V tom istom roku začína fungovať materská škola. Rovíja sa individuálna výstavba. V obci vznikajú nové ulice /Jána Böhmera, Jána Žiaka, Pri Jamníčku, Na Kamení/. V rokoch 1974 – 1984 prebiehala stavba diaľničného mosta, ktorý je doteraz najdlhším mostom na Slovensku. V lokalite Bašta – Varta – Velínok prebiehal archeologický výskum. V roku 1976 bol vybudovaný objekt dnešného Športhotela Elán. V 80 – tych rokoch bol rekonštruovaný kultúrny dom a postavený nový Dom smútku.
Odkazy
Voľby
Projekt
Projekt
13 b.j. súp.č. 166 Podtureň
Kniha o obci
Kniha o podturni
Počasie
Materská škola Maravček
Počet návštev
[CNW:Counter]